Vyššia váha je jednou z najčastejších príčin šikanovania, posmeškov sa a diskriminácie. Urážky a váhová stigmatizácia má pritom na obézny úplne opačný efekt ako motiváciu na chudnutie. Kúria sa v depresiách, cítia sa ako podradní a svoje strasti, ešte viac zajedajú.
Leniví. Bez motivácie. S nulovou osobnou disciplínou. S nedostatkom vôle. To je len niekoľko všeobecne zakorenených stereotypov americkej spoločnosti o ľuďoch, ktorí majú vyššiu telesnú hmotnosť. Kvôli tejto váhovej stigmatizácii sú mnohí Američania diskriminovaní, uviedla Rebecca Puhlová, profesorka ľudského rozvoja a rodinných vied, a zástupkyňa riaditeľa Ruddova strediska pre potravinovú politiku a obezitu Connecticutskej univerzity.
Pred spoločenskou stigmou kvôli vyššej váhe sa nie je kam ukryť. Desiatky rokov výskumu ho potvrdili na pracoviskách, školách, v zdravotníctve, hotelovom priemysle i médiách, rovnako ako v tesných medziľudských vzťahoch s priateľmi a príbuznými. Je všade.
Spoločenský postoj sa nemení
Tím Ruddova strediska sa váhovou stigmou zaoberá už 20 rokov, študuje jeho pôvod, rozšírenie, výskyt v rôznych spoločenských prostrediach, škody, ktoré pácha na zdraví ľudí, aj stratégie, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Nedávno tiež uskutočnil medzinárodnú štúdiu, ktorá ukázala, že je váhová stigma široko rozšírená, škodlivá a veľmi ťažko odstrániteľná.
Medzi americkými dospelými je váhová stigma bežný zážitok; až 40 percent ich niekedy zažilo kvôli svojej váhe posmešky, nespravodlivé zaobchádzanie a diskrimináciu. U detí a dospievajúcich je telesná váha jednou z najčastejších príčin podpichovania a šikanovania.
Ani skutočnosť, že obezitou trpí viac ako 40 percent Američanov, nijako nezmiernilo postoj verejnosti k tejto skupine. Hoci sa spoločenské postoje k ďalším stigmatizovaným skupinám v posledných desaťročiach zmiernili, v súvislosti s váhou sa zmenilo len málo.
Jedným z dôvodov, prečo váhová stigma pretrváva, je prevažujúci názor, že ľudia sú za svoju váhu zodpovední – napriek dostatku vedeckých dôkazov, že príčiny obezity sú rôzne a podieľa sa na nich mnoho faktorov. Tento názor je ťažké zmeniť s ohľadom na americkú kultúru oslavujúcu štíhlosť až chudosť, negatívne mediálne zobrazovanie ľudí s objemnejšími telami a prekvitajúci diétny priemysel.
Stigma nemotivuje k chudnutiu
Napriek všeobecnému názoru váhová stigma ľudí nemotivuje, aby schudli. Namiesto toho zhoršuje ich zdravie a znižuje kvalitu života. Škodlivé dopady váhovej stigmy sú reálne a môžu pretrvávať dlhodobo. Siahajú od citového utrpenia – depresií, úzkosti, nízkeho sebavedomia – až po poruchy príjmu potravy, nezdravé spôsoby stravovania, zníženú fyzickú aktivitu, ďalší nárast hmotnosti, zvýšený stres a vyhýbanie sa zdravotnej starostlivosti.
Váhová stigma nie je obmedzená len na Ameriku; existuje po celom svete. V nedávnej štúdii Ruddovo stredisko porovnávalo skúsenosti s váhovou stigmou v šiestich krajinách – Austrálii, Francúzsku, Kanade, Nemecku, Spojených štátoch a Veľkej Británii. Tieto krajiny zdieľajú podobné spoločenské hodnoty, ktoré posilňujú osobnú vinu za telesnú váhu a robia len málo pre to, aby zabránili zahanbovaniu a odsudzovaniu ľudí kvôli ich váhe. Štúdie sa zúčastnilo takmer 14-tisíc ľudí, ktorí sa snažili znížiť svoju váhu.
Predsudky, s ktorými sa títo ľudia kvôli svojej váhe stretli, boli pozoruhodne vyrovnané vo všetkých šiestich krajinách. Viac ako polovica účastníkov štúdie – priemerne 58 percent – zažila alebo zažíva váhovú stigmu. Najčastejším zdrojom odsudzujúcich názorov boli príbuzní (76-87 percent), spolužiaci (72-76 percent) a lekári (58-73 percent). Tieto skúsenosti boli najčastejšie a najviac stresujúce počas detstva a dospievania.
Mnohí z ľudí, ktorí váhovú stigmatizáciu zažili, ju premietajú do toho, ako vnímajú sami seba. Dávajú si vinu za svoju váhu a považujú sa za podradné osoby, ktoré si tento druh spoločenskej stigmy zaslúžia. Často potom padajú do bludného kruhu, ako potvrdili účastníci štúdie zo všetkých šiestich krajín. Čím viac sa ľudia stotožnili so stigmatizujúcim názorom, tým viac v uplynulom roku pribrali.
Navyše sa uchyľujú k jedlu ako prostriedku zaháňajúcemu stres, vyhýbajú sa chodeniu do fitness-centier a telocviční, majú nezdravý pohľad na svoje telo a cítia vyššiu úroveň stresu. Vyhýbajú sa zdravotnej starostlivosti a podstupujú menej lekárskych prehliadok a kontrol ako ľudia, ktorí sa nenechajú váhovou stigmatizáciou ovplyvniť.
