Autor: Lukáš Strašík | Dátum: 3. november 2021 19:45 2/2 nových
Prinajmenšom v lepších kruhoch bývalo do tej doby zvykom, že dámy pchali svoje telo do tesného korzetu. Veľmi erotické to nebolo, malo to skôr bližšie k mučiacemu nástroju, ktorý drvil rebrá a obličky, a nebolo výnimkou, že nositeľka tohto odevu kvôli tomu omdlela.
Newyorské dievča zo zámožnej rodiny so šľachtickými koreňmi Mary Phelpsová Jacobová (1891-1970) sa rada bavila a mala dosť prostriedkov na to, aby sa na kadejaké party mohla objaviť v extravagantných šatách. Keď sa raz chystala na jeden z plesov, zistila, že z jej odvážnych večerných šiat vykukuje korzet. Pri jej bujnom poprsí bolo nemysliteľné ho úplne vynechať, a tak schmatla ihlu a s pomocou služobnej si narýchlo z dvoch hodvábnych vreckoviek a ružových stuh spichla podprsenku.
Úspech bol ohromujúci. Mnohé ženy z vyšších vrstiev boli nadšené jednoduchým a praktickým kusom odevu a za nový zázrak nazvaný Backless Brassiere jeho autorke rady platili (kus za dolár). A pretože Mary bola aj nadšenou bojovníčkou za práva žien, medzi ktoré patrilo aj odhodenie korzetu, požiadala vo februári 1914 o patent na svoj vynález, ktorý získala 3. novembra toho istého roku.
Pre poriadok buď povedané, že dvadsaťdvaročná bohémka neprišla so svojím nápadom ako prvá. Už v roku 1889 šila podprsenky Francúzka Herminie Cadolleová, v roku 1893 na nich získal patent Švajčiar Hugo Schindler a nasledovalo množstvo ďalších mien, nehľadiac na to, že ženy si prsia oväzovali pruhom látky už v antike. Ale Mary Phelpsová Jacobová jednoducho býva označovaná za vynálezkyňu modernej podprsenky a nikto jej to už neodparí. Za to možno vďačí nielen svojmu spoločenskému postaveniu, ale predovšetkým tomu, že s nápadom prišla v správnom čase, keď ženy začínali slobodnejšie dýchať a zbavovať sa korzetov.
Veľký biznis však nebol nič pre ňu. Patent predala za 1500 dolárov spoločnosti Warner Brothers Corset Company, ktorá na tom následne zarobila majland. K tomu paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, pretože po vstupe USA do vojny vyšlo nariadenie, aby ženy prestali nosiť korzety. Kov, ktorý sa v nich používal (a že ho nebolo málo), bol totiž potrebný v zbrojnej výrobe.
Podprsenky prešli od tej doby obrovským vývojom, zažili svoj boom za zlatých čias Hollywoodu aj zatracovanie v dobe hippies. Mary sa ale ďalej venovala svojim rozpustilým večierkom, literárnej činnosti a ďalším spoločenským aktivitám. Po vojne sa rozviedla (s Richardom Peabodym mala dve deti) av roku 1922 sa vydala za básnika a syna bankára Harryho Crosbyho. Presťahovali sa do Paríža, Mary si v roku 1924 zmenila krstné meno a ako Caresse Crosbyová písala knihy, založila vydavateľstvo Black Sun Press, podporovala kumštajerov, stala sa majiteľkou dostihovej stajne a prevádzkovala umeleckú galériu vo Washingtone. Zomrela 24. januára 1970 v Ríme tri mesiace pred osemdesiatymi narodeninami.
